Informácie

Často kladené otázky

Základnými cieľmi rozvojovej spolupráce SR sú rozvoj ľudského potenciálu partnerských krajín najmä prostredníctvom podpory vzdelávania a zamestnanosti, a podpora demokracie a dobrej správy vecí verejných vrátane dialógu občianskej spoločnosti a štátnych inštitúcií.

Podľa oficiálnych štatistík vynaložila SR v roku 2013 na aktivity ODA 64,8 mil. EUR zo štátneho rozpočtu SR. 81% tvorí multilaterálna ODA, t.j. dobrovoľné a povinné príspevky SR do vybraných medzinárodných organizácií a 19% tvoria aktivity bilaterálnej rozvojovej pomoci.

Iba rozvojové krajiny, ktoré sa nachádzajú na zozname krajín pravidelne aktualizovanom Výborom OECD pre rozvojovú pomoc, sú oprávnené prijímať rozvojovú pomoc. Zoznam krajín je možné nájsť na webovom sídle OECD tu.

Prioritné krajiny SR sú definované v strategických a koncepčných dokumentoch rozvojovej politiky SR. Najvýznamnejším z nich je Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 2014 – 2018, ktorú schválila vláda SR 15. januára 2014. Výber krajín vychádza z kombinácie viacerých faktorov: z priorít zahraničnej politiky SR, doterajšej histórie rozvojovej spolupráce SR, geografických väzieb a v neposlednom rade zo záujmu samotných partnerských krajín o rozvojovú pomoc zo SR.

SlovakAid označuje súbor všetkých aktivít SR, ktoré patria pod rozvojovú spoluprácu SR a sú financované, resp spolufinancované zo štátneho rozpočtu SR. Ide o logo, pod ktorým sú tieto aktivity realizované.

Zoznam medzinárodných organizácií a finančných inštitúcií, do ktorých dobrovoľné príspevky alebo povinné členské príspevky sú započítateľné ako ODA, určuje Výbor OECD pre rozvojovú pomoc. SR prispieva do cca 48 medzinárodných organizácií a inštitúcií, ktoré sa nachádzajú na uvedenom zozname (Annex 2 for 2013.xls).

Vstupom do EÚ v roku 2004 začala SR prispievať do spoločného rozpočtu EÚ na aktivity súvisiace z rozvojovou spoluprácou. Rok predtým bola SR spolu s ďalšími kandidátskymi krajinami EÚ odstránená zo zoznamu krajín, ktoré sú podľa DAC OECD oprávnené prijímať rozvojovú pomoc. V roku 2008 SR vzhľadom na priaznivý makroekonomický vývoj oficiálne graduovala z operácií Svetovej banky, čím sa dovŕšil jej oficiálny prechod z prijímateľa pomoci na jej poskytovateľa.

SR pri realizácii rozvojovej politiky uplatňuje princípy efektívnosti pomoci, prijaté na medzinárodnej úrovni vo forme Parížskej deklarácie (2005), potvrdené Akčnou agendou z Akkry (2008), záverečným dokumentom z Busanu (2011) a komuniké zo stretnutia na vysokej úrovni v Mexiku (2014). Pre zvýšenie kvality a dopadu rozvojovej spolupráce SR kladie dôraz taktiež na princíp koherencie politík pre rozvoj.

Výbor OECD pre rozvojovú pomoc (Development Assistance Committee) je jeden z pracovných orgánov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorý sa venuje agende rozvojovej spolupráce. Výbor združuje najvýznamnejšie donorské krajiny sveta za účelom koordinácie svojich rozvojových politík, definovania pravidiel a štandardov poskytovania rozvojovej pomoci ako aj vzájomnej výmeny poznatkov a skúseností. Zároveň je „strážcom“ definície ODA a tvorcom oficiálnych štatistík rozvojovej spolupráce v celosvetovom meradle. DAC má v súčasnosti 29 členov (vrátane EÚ) a SR je jeho plnoprávnym členom od septembra 2013. Medzi povinnosti SR patrí o.i. aj zasielať pravidelne 2x ročne štatistické údaje o poskytnutej rozvojovej pomoci za predchádzajúci rok. DAC ich následne publikuje a vytvára porovnateľné štatistiky, slúžiace aj na monitoring plnenia záväzkov prijatých v oblasti rozvojovej spolupráce na medzinárodnej úrovni.

Vyjadruje podiel vládnych výdavkov danej krajiny na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na celkových príjmoch krajiny. Tento ukazovateľ je medzinárodne definovaným indikátorom vyjadrujúcim úsilie a angažovanosť danej krajiny na riešení globálnych rozvojových výziev. Používa sa na porovnávanie krajín a monitoring plnenia ich záväzkov, ku ktorým sa zaviazali na medzinárodnom poli. V roku 1970 bol v rámci OSN prijatý členskými krajinami cieľ dosiahnuť podiel ODA na HND 0,7%. Tento bol viackrát odvtedy potvrdený na rôznych medzinárodných fórach. Na úrovni EÚ sa členské krajiny zaviazali dosiahnuť uvedený cieľ do roku 2015, pre krajiny, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, bol tento cieľ znížený na 0,33%. V roku 2013 dosiahla SR podiel ODA na HND vo výške 0,09%. Rovnakú úroveň udržiava Slovensko od roku 2009. V roku 2005 prijala SR ako nová členská krajina EÚ záväzok dosiahnuť podiel ODA/HND 0,17% do roku 2010 a 0,33% do roku 2015. SR, rovnako ako viaceré nové členské krajiny EÚ, si uvedené záväzky neplní. Je to spôsobené najmä konsolidáciou verejných výdavkov, ktorá neumožňuje medziročne navyšovať rozpočet ODA.

Systém CRS ++ (Creditor Reporting System) je systém výboru DAC pre štatistické vykazovanie aktivít rozvojovej spolupráce na detailnej úrovni. Obsahuje súbor kódov, resp. príznakov, ktoré musia byť vyplnené pri každej rozvojovej aktivite. Systém okrem údajov od ODA vyžaduje aj vykazovanie ostatných rozvojových tokov (OOF, súkromné toky). Štatistické smernice DAC OECD sú schvaľované výborom DAC na základe návrhu jeho Pracovnej skupiny pre štatistiky rozvojových financií (WP-STAT), ktorá zasadá 2x ročne v Paríži.